Svetový dizajn zrodený z ohňa

Sklo patrí medzi najstaršie materiály, ktoré človek začal vedome vyrábať. Prvé zmienky o jeho výrobe siahajú až do obdobia okolo 3 500 rokov pred naším letopočtom, keď sa objavilo v Mezopotámii a starovekom Egypte. Spočiatku išlo najmä o malé dekoratívne predmety, korálky či amulety, no postupne sa technológia spracovania zdokonaľovala a sklo sa stalo súčasťou každodenného života.

Skutočný zlom prišiel v období Rímskej ríše, keď sa rozšírila technika fúkania skla. Tá umožnila vyrábať tenšie, ľahšie a tvarovo rozmanitejšie nádoby. Sklo sa tak stalo dostupnejším a jeho popularita rástla naprieč celou Európou. V stredoveku sa jeho výroba sústredila najmä do oblastí s dostatkom dreva a kvalitných surovín – vznikali sklárske centrá, ktorých tradícia sa v mnohých regiónoch zachovala dodnes.

Od renesančných benátskych dielní na ostrove Murano, cez české a nemecké sklárne až po moderné priemyselné závody – sklo sa neustále vyvíjalo. Menili sa technológie, tvary aj účel, no jeho podstata zostala rovnaká: spojenie ohňa, remesla a ľudskej zručnosti.

Sklo je materiál plný paradoxov a zaujímavostí. Vedeli ste napríklad, že sklo je technicky vzaté amorfná látka – nie úplne pevná, ani tekutá? Aj keď ide o rozšírený mýtus, že staré sklenené okná sú hrubšie dole, pravda je taká, že moderné sklo sa pri bežných podmienkach „nehýbe“. No jeho vnútorná štruktúra je stále predmetom vedeckých diskusií.

V Japonsku existujú poháre navrhnuté tak, aby menili chuť nápoja v závislosti od tvaru okraja. V Spojených štátoch sa testovali poháre, ktoré dokážu vydržať pád z výšky niekoľkých metrov bez rozbitia. A vo Francúzsku vznikli vínové kalichy, ktorých tvar bol vyvinutý v spolupráci so someliérmi tak, aby zvýraznil konkrétne aromatické tóny vína.

Zaujímavé sú aj príbehy zo zákulisia gastronómie – v špičkových baroch a reštauráciách sa sklo často testuje podobne prísne ako samotné nápoje. Barmani a someliéri riešia hrúbku steny, vyváženie pohára v ruke či to, ako sa tekutina správa pri nalievaní. Sklo tu nie je len obalom, ale aktívnou súčasťou zážitku.

A práve v tomto bode sa svetové trendy prirodzene stretávajú aj so slovenským sklárstvom.

V Lednických Rovniach má sklárstvo viac než stotridsaťročnú tradíciu. Skláreň tu bola založená už v roku 1892 viedenskou spoločnosťou Schreiber & Neffen a jej názov RONA vychádza z historického pomenovania obce. Od svojich začiatkov sa však neuspokojila len s udržiavaním tradície – naopak, vždy patrila k technologickým lídrom.

RONA je dnes známa tým, že dokáže to, čo sa inde robí ručne, realizovať strojovo. Tento prístup nazýva „handmade by machine“. Výsledkom je sklo, ktoré je extrémne tenké, odolné a presné. Poháre s hrúbkou steny menšou než jeden milimeter či nožičky, ktoré sa dokážu mierne ohnúť bez prasknutia, sú tu štandardom, nie výnimkou.

Jedným z najväčších míľnikov bolo zavedenie technológie ťahanej nohy. Tá spočíva vo výrobe kalicha spolu so stopkou v jednom kuse, čím sa výrazne zvyšuje jeho pevnosť. RONA túto technológiu zaviedla do ručnej výroby už v 50. rokoch minulého storočia a v roku 2001 ako prvá na svete úspešne implementovala automatizovanú výrobu kalíškov s ťahanou nohou. Dodnes patrí k svetovým lídrom v tomto segmente.

Ďalším unikátom je laserové opracovanie skla, ktoré zvyšuje pevnosť najcitlivejších miest až o 50 %. Aj vďaka tomu putujú výrobky z Lednických Rovní do viac než 80 krajín sveta – vrátane prestížnych miest, akým je napríklad Biely dom.

RONA však nestavia len na technológiách. Veľký dôraz kladie aj na dizajn, ktorý jej priniesol množstvo medzinárodných ocenení. Už v druhej polovici 20. storočia zbierali jej výrobky ceny na výstavách doma aj v zahraničí. V novodobej histórii získala značka napríklad ocenenie Design Plus na výstave Ambiente vo Frankfurte či cenu za dizajn na prestížnej výstave CDAFT v Číne.

Významným rozhodnutím bolo aj zachovanie ručnej výroby. V čase, keď ju väčšina európskych sklární zrušila pre jej náročnosť, sa RONA rozhodla ju udržať. Dnes je jedinou sklárňou v Európe, ktorá dokáže kombinovať veľkosériovú výrobu s ručne vyrábaným sklom. Aj vďaka tomu je jej sortiment mimoriadne široký – od kalichov, pohárov a karáf až po dizajnové vázy či svietniky.

Príbeh RONY je dôkazom, že slovenské remeslo má svoje pevné miesto na svetovej mape. Väčšina produkcie smeruje na zahraničné trhy, no hodnoty, na ktorých značka stojí, zostávajú doma. Investície do nových technológií, infraštruktúry a dizajnu ukazujú, že tradícia a inovácie sa nemusia vylučovať – naopak, môžu sa navzájom posilňovať.

V rámci projektu Vyrobené na Slovensku tak RONA predstavuje presne to, čo má zmysel podporovať: poctivú výrobu, dlhodobú víziu a schopnosť obstáť v medzinárodnej konkurencii bez straty identity. Pozrite si našu reportáž a presvedčte sa o tom aj sami.